Dôvodov obľúbenosti môže byť niekoľko: špecifičnosť komodít, široké portfólio čerstvej zeleniny a ovocia, prípadne je nákupnou alternatívou pre jednotlivcov, ktorí majú hlbšie do peňaženky a súčasne majú záujem o kúpu módneho oblečenia, ak im nevadí, že na ulici potom stretnú tisíce klonov rovnakého fashion segmentu. Alternatívne môže byť nákup naplnením hrozby rodičov, ktorí svojej ratolesti obstarajú tenisky z Miletičky, pretože si nevážila značkové, resp. si zhoršila prospech... Inými slovami, je a pravdepodobne aj zostane miestom s nadpriemernou návštevnosťou.
Miletička, podobne ako ďalšie trhoviská na Slovensku má svoje zákonitosti. Cena tovaru nie je primárne vytváraná vzťahom ponuky a dopytu, ale kartelovou dohodou predávajúcich. Preto jablká, mrkva alebo hrozno stoja všade rovnako, bez ohľadu na vzdialenosť od hlavného vstupu a bez ohľadu na to, či sú „domáce“, alebo z veľkoskladu. Ak by niekto mal chuť zjednávať s predavačom cenu, s určitosťou by neuspel. Nie je vylúčené ani to, ak je cena tovaru na trhu vyššia, ako v obchodnom reťazci. Čo je napokon aj logické a odôvodniteľné tým, že malý predajca nemá možnosť cenu dotovať, resp. ju kompenzovať vyššou cenou iného tovaru, prípadne sa nemôže spoľahnúť na vysoký obrat.
Druhým, bohužiaľ oveľa vážnejším špecifikom je v prípade odevov a obuvi predaj plagiátov a s tým spojené porušovanie práv duševného vlastníctva výrobcov. Sú ponúkané rovnaké, alebo so „značkovými“ ľahko zameniteľné komodity. Každý z nás pozná štyri pásiky, logo ABIBAS alebo REBUK a rovnaký dizajn. Nie je možné namietať proti predaju alternatívneho tovaru s nižšou materiálovou kvalitou a cenou, predaj pajcnutého tovaru je ale neprijateľný, aj keď ticho tolerovaný - veď nech si ulahodí každý. Tento tovar sa dováža z Ázie (ako sa asi dostane cez „čiaru“ ?) a jeho predaj je prostriedkom zvyšovania životnej úrovne predajcov takýchto tovarov, ktorí si zo zisku kupujú značkové automobily a značkové veci v značkových predajniach. Tu sa kruh uzatvára.