K napísaniu týchto riadkov ma inšpirovala oficiálna stránka KSS a tlačové vyhlásenie zo dňa 27.12.2005, podľa ktorého sa má v parlamente opätovne prerokovať návrh odškodenia vkladateľov do nebankových subjektov. Prísť o celoživotné úspory ich utopením na kontách podvodníkov je tragédiou, na druhej strane čo len čiastočné odškodnenie takýchto osôb z daní všetkých občanov je bezprecedentné a neprijateľné. Išlo o dispozíciu súkromnými peňažnými prostriedkami v prospech súkromných subjektov výlučne na báze dobrovoľnosti, bez akéhokoľvek štátnomocenského donútenia. Nechať sa zlákať na 30 percentný výnos bolo čistou súkromnou špekuláciou (inak sa to nedá nazvať) hromadného charakteru a čo len minimálna znalosť ekonomických zákonitostí musela nabádať k obozretnosti – vysoký výnos je vždy priamo úmerný riziku. Pamätám si, ako vtedajšia ministerka financií Brigita Schmognerová verejne upozorňovala na rizikovosť vkladov, odpoveďou však nebolo znižovanie vkladov (s jedlom rastie chuť), veď ako bolo možné prísť k majetku vkladom peňazí na tradičnú vkladnú knižku s nízkym úročením?
Netreba zabúdať, že na lákavú reklamu sa nechala zvábiť iba menšina občanov, ostatní ponechali svoje úspory (ak nejaké mali) v bankách alebo ich vložili do menej rizikových fondov alebo cenných papierov. Väčšina teda mala otvorené oči a takpovediac zdravý rozum. Nie je spravodlivé dožadovať sa od nich, aby sa na straty poškodených poskladali, pretože to nebude štát, kto má na základe zákona průser zaplatiť, ale poskladáme sa všetci. Pritom mám pocit, že peniaze by sa viac zišli napríklad školstvu, zdravotníctvu alebo v iných sektoroch, chronicky trpiacich podvýživou.